V súčasnej architektúre sa čoraz častejšie stretávame s realizáciami, v ktorých sa vzrastlý strom stáva prirodzenou súčasťou budovy. Najčastejšie je umiestnený v átriu alebo v čiastočne zastrešenom priestore, a zostáva tak z veľkej časti vystavený vonkajším podmienkam. Architektúra sa stromu prispôsobuje, kmeň prestupuje strechou, presahom konštrukcie alebo terasou a koruna sa rozvíja vo voľnom priestore nad ňou. Niekedy je stavba navrhnutá okolo už vzrastlého stromu, inokedy sa veľký strom vysadí ešte pred dokončením objektu a jeho okolie sa následne postupne zastavia.

Rastúci záujem o tento typ riešenia súvisí okrem iného s intenzívnejším využívaním mestského priestoru. Vzrastlá zeleň sa čoraz častejšie stáva neoddeliteľnou súčasťou architektúry a začleňuje sa priamo do štruktúry budov. Strom v átriu dokáže zásadne zmeniť charakter priestoru a vniesť zeleň aj tam, kde pre ňu inak nie je dostatok miesta. Ak má byť tento efekt viditeľný bezprostredne po dokončení, je potrebné už pri výsadbe pracovať so vzrastlými stromami zodpovedajúcej veľkosti. Vizualizácie podobných realizácií spravidla pracujú s už plne vyvinutou korunou. Tento kontrast je jedným z hlavných dôvodov, prečo projekt vyžaduje strom zodpovedajúcej veľkosti už pri výsadbe. Akonáhle sa strom stane súčasťou stavby, rozdiel medzi vonkajším a vnútorným prostredím začína zohrávať zásadnú úlohu. Strom v otvorenom átriu alebo pod čiastočne otvorenou strechou zostáva súčasťou prirodzeného vonkajšieho prostredia. V uzavretom a vykurovanom priestore sa však svetelné, teplotné aj vlhkostné podmienky výrazne menia. Práve preto je dôležité venovať týmto aspektom pozornosť už v ranej fáze projektovej prípravy.