Optimálny čas na výsadbu stromov

Najvhodnejším obdobím na výsadbu stromov je obdobie vegetačného pokoja. Pri listnatých stromoch sa začína po opade listov a končí na jar pred pučaním. Stromy so zemným balom možno v našich podmienkach spravidla vysádzať od polovice novembra do konca apríla, vždy však závisí od počasia a konkrétneho druhu. Niektoré stromy zhadzujú listy skôr, iné neskôr, rovnako sa líši aj termín jarného pučania. Pri vždyzelených drevinách a ihličnanoch býva obdobie vhodné na výsadbu zvyčajne dlhšie. Stromy pestované v kontajneroch možno vysádzať počas celého roka, väčšinou však ide o menšie veľkosti..

Prečo vysádzať stromy na jeseň

Jeseň je na výsadbu stromov spravidla najvhodnejším obdobím. Pôda býva po lete ešte dostatočne teplá a zároveň obsahuje viac vlahy než počas vegetačného obdobia. Strom tak môže ešte pred príchodom zimy vytvárať nové jemné korene a lepšie sa pripraviť na rast v nasledujúcom roku. Na jar potom ľahšie prijíma vodu aj živiny, rýchlejšie sa ujíma a lepšie zvláda presadenie. Napriek tomu nie je jesenná výsadba vždy možná, a preto sa stromy bežne vysádzajú počas celého obdobia vegetačného pokoja.

Postup výsadby stromov

Správna výsadba je základom úspešného ujatia stromu aj jeho dlhodobého rastu. Dôležitá je nielen veľkosť výsadbovej jamy, ale aj vhodné kotvenie, dostatočná zálievka a následná starostlivosť v prvých rokoch po výsadbe.

1. Výsadba stromov: Výkop výsadbovej jamy

Výsadbová jama by mala byť aspoň jedenapol- až dvojnásobne širšia ako koreňový bal. Ak má bal priemer 60 cm, odporúčame jamu s priemerom minimálne 90 cm, ideálne približne 120 cm. Hĺbka jamy by mala byť o niečo menšia než výška balu, aby strom nebol vysadený príliš hlboko. Príliš hlboká výsadba obmedzuje prístup vzduchu ku koreňom a môže negatívne ovplyvniť ich vývoj. Pri väčších stromoch je vhodné počítať s miernym sadnutím balu po výsadbe, najmä na navážkach alebo v okolí novostavieb. Dno jamy odporúčame prekypriť aspoň do hĺbky jedného rýľa. V ťažších ílovitých alebo zhutnených pôdach je vhodné narušiť aj steny jamy, aby nové korene mohli ľahšie prerastať do okolitej pôdy. Ak je potrebné pôdu zlepšiť, možno pôvodnú zeminu zmiešať s kvalitnou ornicou. Prechod medzi upravenou a okolitou pôdou by však mal byť plynulý. Príliš veľký rozdiel môže spôsobiť takzvaný kvetináčový efekt, keď korene zostávajú sústredené iba v priestore výsadbovej jamy.

2. Výsadba stromov: Kotvenie stromov

Novo vysadený strom potrebuje oporu, ktorá ho udrží v stabilnej polohe, kým si nevytvorí dostatočný koreňový systém. Najčastejšie sa používa kotvenie pomocou dvoch alebo troch kolov. Stromom s obvodom kmeňa do 25 až 30 cm zvyčajne postačujú dva koly, väčšie stromy odporúčame kotviť tromi. Veľkosť kolov by mala zodpovedať veľkosti stromu. Pri bežných alejových stromoch sa najčastejšie používajú koly dlhé približne 250 cm, z ktorých asi 100 cm je zatlčených do zeme. Pri menších stromoch možno použiť kratší variant. Koly sa umiestňujú tesne vedľa koreňového balu. Pri použití dvoch kolov je vhodné zohľadniť prevládajúci smer vetra. Tri koly sa rozmiestňujú do trojuholníka a prepájajú latami, čím vzniká pevnejšia a stabilnejšia konštrukcia. Pri zasypávaní jamy je dôležité zeminu priebežne utláčať, aby okolo balu nezostávali vzduchové dutiny. Do vrchnej vrstvy pôdy možno podľa potreby zapracovať organickú hmotu. Kmeň sa ku kolom upevňuje pomocou pružných úväzkov alebo špeciálnych pásov. Tie musia strom spoľahlivo držať, zároveň mu však umožniť mierny pohyb vo vetre. Práve ten podporuje zosilňovanie kmeňa a prirodzený vývoj koreňového systému. Úväzky by preto nemali byť príliš utiahnuté, aby nedochádzalo k poškodeniu kôry. Kotvenie sa zvyčajne ponecháva dva až tri roky. Keď je strom dostatočne zakorenený a stabilný, možno koly aj úväzky odstrániť.

3. Výsadba stromov: Vytvorenie závlahovej misy

Novo vysadené stromy potrebujú pravidelnú zálievku minimálne počas prvých dvoch rokov po výsadbe. Potreba vody závisí od počasia, pôdnych podmienok aj konkrétneho druhu. Aby sa voda dostala priamo ku koreňom, odporúčame okolo balu vytvoriť závlahovú misu. Jej priemer by mal približne zodpovedať priemeru koreňového balu. Rovnakú funkciu môžu plniť aj plastové zavlažovacie lemy. V období sucha je vhodné pravidelne kontrolovať vlhkosť pôdy v okolí balu a zalievať podľa potreby. Lepšie výsledky prináša menej častá, ale výdatná zálievka než každodenné malé dávky vody. Tento spôsob podporuje prerastanie koreňov do okolitej pôdy a zvyšuje stabilitu stromu. Koreňový bal by mal byť počas vegetačného obdobia trvalo vlhký, nie však premokrený. Nadbytok vody obmedzuje prístup vzduchu ku koreňom a môže viesť k ich odumieraniu. Okrem závlahovej misy možno využiť aj zavlažovacie vaky alebo kvapkovú závlahu.

Stiahnite si naše pokyny na výsadbu vo formáte PDF

Komparatívny rez po výsadbe

Pri presádzaní strom nevyhnutne prichádza o časť koreňového systému. Tým dochádza k narušeniu rovnováhy medzi koreňmi a korunou, ktorá je pre správne fungovanie stromu zásadná. Korene po výsadbe nedokážu zásobovať korunu rovnakým množstvom vody ako pred vyzdvihnutím stromu, a strom sa preto dostáva pod väčšiu záťaž. Počas horúceho počasia sa môžu listy prehrievať a vädnúť aj vtedy, keď je koreňový bal dostatočne vlhký. Problém totiž nemusí byť v nedostatku vody v pôde, ale v obmedzenej schopnosti koreňov dopraviť ju do celej koruny. Ďalšie zvyšovanie zálievky v takejto situácii väčšinou nepomôže a môže naopak viesť k premokreniu pôdy a poškodeniu koreňov. Jedným zo spôsobov, ako stromu po výsadbe uľaviť, je komparatívny rez. Ten sa vykonáva pri výsadbe alebo krátko po nej a zameriava sa predovšetkým na jednoročné a dvojročné výhonky. Silnejšie kostrové konáre by mali zostať zachované, pretože obsahujú zásobné látky dôležité pre tvorbu nových koreňov a následnú regeneráciu stromu. Rozsah rezu závisí od druhu stromu a hustoty koruny. Husto rozkonárené stromy zvyčajne vyžadujú výraznejší zásah, zatiaľ čo pri druhoch s redšou korunou postačuje rez minimálny. Cieľom nie je zmeniť prirodzený tvar stromu, ale obnoviť rovnováhu medzi korunou a koreňovým systémom a uľahčiť stromu ujatie na novom stanovišti. Z našich skúseností predstavuje komparatívny rez dôležitú súčasť úspešného presádzania stromov. Dočasné zmenšenie koruny znižuje nároky na zásobovanie vodou v období, keď sa koreňový systém ešte len obnovuje. Strom tak môže venovať viac energie tvorbe nových koreňov, rýchlejšie sa zakorení a lepšie sa prispôsobí novému stanovišťu.

Ochrana kmeňa pred kôrnou spálou

V posledných rokoch sa čoraz častejšie stretávame s poškodením kmeňov spôsobeným prehrievaním, označovaným ako kôrna spála. Riziko jej vzniku výrazne rastie po výsadbe, keď strom prichádza o časť koreňov a koruna je dočasne menej schopná chrániť kmeň pred slnečným žiarením. Kôra je tak viac vystavená priamemu slnku, najmä v popoludňajších a podvečerných hodinách. Najčastejšie dochádza k poškodeniu na západnej strane kmeňa, kde môžu vysoké teploty spôsobiť odumieranie pletív a následný vznik prasklín. Najcitlivejšie bývajú druhy s tenkou a hladkou borkou, napríklad buky, lipy alebo niektoré javory. Účinnou ochranou je obalenie kmeňa kokosovými alebo trstinovými rohožami, ktoré obmedzujú priamy dopad slnečných lúčov a zároveň umožňujú prúdenie vzduchu. Použiť možno aj špeciálne ochranné nátery, napríklad Arboflex. Naopak druhy s hrubou borkou alebo nízko nasadenou korunou bývajú voči kôrnej spále podstatne odolnejšie a osobitnú ochranu často nepotrebujú. V minulosti sa na ochranu kmeňov bežne používala juta. Prax však ukázala, že pevne omotaný kmeň sa pod ňou môže prehrievať a horšie vetrať. Tento spôsob ochrany preto neodporúčame. Vhodnejšie sú priedušné materiály, ktoré kmeň tienia, ale zároveň umožňujú jeho prirodzené odvetrávanie.