Vhodný čas na výsadbu stromov

Najlepší čas na výsadbu stromu je počas obdobia vegetačného pokoja. U listnatých stromov toto obdobie trvá od prirodzeného opadu listov až do chvíle, keď na jar opäť začne prúdiť miazga. V Európe sa stromy so zemným balom obvykle vysádzajú od polovice novembra do konca apríla, čo však závisí na klimatických podmienkach a konkrétnom druhu stromu. Kľúčovú úlohu zohráva teplota na jeseň a na jar, pričom nie všetky stromy opadávajú listy v rovnakom čase. To isté platí pre obdobie, kedy začínajú rašiť nové listy. U stále zelených drevín a ihličnanov je obdobie výsadby obvykle o niečo dlhšie než u listnatých stromov. Stromy pestované v nádobách je možné vysádzať počas celého roka, obvykle sa však jedná o menšie veľkosti.

Jesenná výsadba je ideálna

Ujímavosť stromu, teda schopnosť vyvinúť nové vlásečnicové korene, závisí na niekoľkých faktoroch, ako je vlhkosť a teplota pôdy. Na jeseň sú tieto podmienky obvykle priaznivé. Pôda je stále dostatočne prehriata, čo umožňuje rast nových jemných koreňov ešte pred nástupom zimy. Vďaka tomu je na jar uľahčený príjem vody a strom sa lepšie vyrovnáva s povýsadbovým stresom. Rast potom pokračuje rýchlejšie a stabilnejšie. Hoci je jesenná výsadba pre stromy najvhodnejšia, v praxi nie vždy realizovateľná.

Výsadba stromov: Kompletný postup

Tento návod vás prevedie správnym postupom pri výsadbe stromov tak, aby mali optimálne podmienky na zakorenenie a zdravý rast. Od prípravy výsadbovej jamy až po rez po výsadbe – preberieme všetko podstatné, čo treba vedieť, aby strom prosperoval a v budúcnosti dosiahol plný rozvoj.

1. Výsadba stromov: Výkop výsadbovej jamy

Vykopejte jamu s priemerom 1,5 až 2-krát väčším, než je priemer koreňového balu. Ak má bal 60 cm, jama by mala mať aspoň 90 cm, ideálne 120 cm. Hĺbka jamy by mala byť o niečo menšia, než je výška balu, aby sa strom nezasadil príliš hlboko – to by mohlo obmedziť výmenu vzduchu v koreňovej zóne.
Pri veľkých stromoch je nutné počítať so sesadaním zemného balu vplyvom jeho hmotnosti, ktorá môže stlačiť pôdu pod ním. To je dôležité najmä na miestach s nezpevneným podložím, napríklad pri novostavbách.
Dno jamy dôkladne narušte aspoň do hĺbky jedného rýča a podľa potreby narušte najmä jej steny. Vo vlhkých ílovitých alebo hlinitých pôdach môžu hladké steny brániť prorastaniu koreňov. Rýčom ich preto narušte.
Ak je to potrebné, zmiešajte pôvodnú zeminu s kvalitnou ornicou, ale vždy tak, aby prechod medzi substrátom a okolitou pôdou nebol príliš náhly. To umožní plynulé prorastanie koreňov do okolia a zároveň zabráni takzvanému efektu kvetináča.

2. Výsadba stromov: Kotvenie stromov

Novo vysadený strom je nutné ukotviť, aby sa zabránilo jeho vyvráteniu vetrom. Najčastejšie sa používa nadzemné kotvenie pomocou dvoch alebo troch kôl.
•   Menšie stromy s obvodom kmeňa do 25–30 cm postačia ukotviť dvoma kôlmi.
•   Väčšie stromy s obvodom nad 25–30 cm by mali byť kotvené tromi kôlmi.
Vyberte kôly zodpovedajúcej dĺžky a hrúbky. U aleových stromov (minimálne 200 cm) použite kôly dlhé 250 cm, z ktorých 100 cm bude v zemi a 150 cm nad zemou. Pri stromoch s kratším kmeňom môžete zvoliť kratšie kôly.
Vedľa balu vytvorte pomocou zemného vŕtaka dva alebo tri otvory a kôly pevne zaražte do zeme. Minimálne polovica dĺžky kôl by mala byť pod povrchom.
•   Ak používate dva kôly, umiestnite ich podľa prevládajúceho smeru vetra.
•   Pri použití troch kôl ich rozmiestnite trojuholníkovo a spojte ich latami pre lepšiu fixáciu.
Pri zasypávaní výsadbovej jamy pôdu priebežne zhutňujte a môžete pridať organickú hmotu do vrchnej časti pôdneho profilu.
Ako správne upevniť kmeň ku kôlům?
Z každého kôlu pripevnite upevňovací pás okolo kmeňa stromu a zabezpečte ho ku kôlu. Pásy by mali byť pevné, ale nie príliš napnuté.
Po troch rokoch sa kotvenie spravidla odstráni – kôly prirodzene zhnijú a strom už býva dostatočne zakorenený, aby rástol samostatne.

3. Výsadba stromov: Vytvorenie závlahovej misy

Novo vysadené stromy potrebujú minimálne prvé dva roky zálievku. Množstvo vody závisí na klimatických podmienkach a druhu stromu. Pre efektívne zavlažovanie vytvorte tzv. závlahovú misku z pôdy, ktorá zabezpečí, že voda prenikne priamo do koreňového balu. Na trhu existujú aj plastové lemy, ktoré nahrádzajú závlahové misy.
•   Priemer závlahovej misy by mal zodpovedať priemeru zemného balu, aby sa voda dostala presne tam, kde je potrebná.
•   V období sucha kontrolujte vlhkosť pôdy vedľa balu raz týždenne a zalievajte podľa potreby.
•   Ak je nutné zalievať, použite väčšiu dávku vody naraz namiesto každodenného mierneho zavlažovania, toto je veľmi dôležité pre zakorenenie stromu do okolitého terénu.
Vlhkosť pôdy môžete skontrolovať vrtákom alebo rýčom – ak je pôda suchá do väčšej hĺbky, je potrebné zavlažiť. Počas celej vegetačnej sezóny udržiavajte koreňový bal vlhký, ale nie premočený. Premočenie môže viesť k nedostatku kyslíka v pôde, čo spôsobuje hnilobu koreňov a môže viesť k úhynu stromu.
Okrem závlahovej misy existujú aj ďalšie metódy zavlažovania stromov, napríklad zavlažovacie vaky alebo kvapková závlaha.

Stáhněte si naše pokyny k výsadbě ve formátu PDF

Komparatívny rez po výsadbe

Zdravé stromy majú prirodzenú rovnováhu medzi korunou a koreňmi, ktorá sa však pri presádzaní narušuje, pretože strom počas tohto procesu nevyhnutne stráca časť koreňového systému. Koreňový systém potom nemôže zásobovať korunu dostatočným množstvom vody, čo spôsobuje stres. Strom na túto situáciu reaguje tým, že tvorí menšie a menej početné listy, aby sa znížila celková spotreba vody. Ak je nedostatok vody príliš veľký, začne odumierať drevo v korunke, čo môže negatívne ovplyvniť jeho tvar. Z tohto dôvodu je pravidelná zálievka v prvých dvoch rokoch po výsadbe nevyhnutná, ale nie vždy dostatočná.
Počas dlhých horúcich období alebo extrémnych teplôt môže dôjsť k tomu, že listy uschnú, aj keď je bal stromu dostatočne vlhký. Koreňový systém jednoducho nie je ešte dostatočne vyvinutý na to, aby zvládol dodávať potrebné množstvo vody do koruny. V tomto prípade nepomôže zvýšená zálievka, pretože nadbytok vody spôsobuje nedostatok kyslíka v pôde a následne hnilobu koreňov. Jediným riešením, ako znížiť záťaž stromu, je obmedziť jeho potrebu vody rezom v korunke.
Rez je ideálne vykonať ihneď pri výsadbe, aby sa predišlo tzv. povýsadbovému stresu počas obdobia rastu. Prvé dva roky bude strom mať menšiu korunku, ale zároveň bude menej zaťažený, rýchlejšie zakorení a lepšie sa vyvinie. Rez treba vykonať na jedno- a dvojročnom dreve. Silnejšie vetvy v korunke musia ostať, pretože obsahujú zásobné látky, ktoré strom potrebuje na tvorbu nových koreňov. Není nutné odstraňovať všetky jedno- a dvojročné vetvy. Stromy s hustou korunou vyžadujú výraznejší rez, zatiaľ čo druhy s riedkou korunou potrebujú len minimálny zásah. Aby sa neporušil prirodzený tvar stromu, je vhodné ponechať vrcholové púčiky a odstrániť len postranné výhony.

Ochrana kmeňa pred kôrovou spáleninou

V posledných rokoch dochádza stále častejšie k poškodeniu kmeňov stromov prehriatím, ktoré spôsobuje vznik trhlín. Za obvyklých podmienok chránia bunky kôry pred prehriatím transport vody v kmeni. Po výsadbe sa však do korunky dostáva menej vody, a tento prirodzený chladiaci systém nefunguje dostatočne. Ďalším faktorom je chýbajúca korunka, ktorá dospelému stromu kôru čiastočne pristíni. Kmeň je preto viac ohrozený slnečným žiarením, najmä pri západe slnka, kedy lúče dopadajú pod nízkym uhlom priamo na kmeň. Tepelná energia slnka môže spôsobiť také výrazné zahriatie buniek, že dôjde k ich poškodeniu a odumretiu. Preto sa spálenie slnkom najčastejšie objavuje na západnej strane stromu.
Obzvlášť citlivé sú stromy s hladkou a tenkou kôrou, ktoré je nutné chrániť. Najlepšiu ochranu poskytuje obalenie kmeňa kokosovými alebo rákosovými rohožami, ktoré znižujú priamy dopad slnečného žiarenia a zároveň umožňujú dostatočné prúdenie vzduchu. Často sa používajú aj ochranné nátery, napríklad Arboflex a ďalšie. Naopak stromy s hrubou kôrou alebo druhy s nízko nasadenými vetvami sú menej náchylné k prehriatiu a obvykle nevyžadujú zvláštne opatrenia.
Predtým sa k ochrane kmeňa často používala jutosá tkanina, ale prax ukázala, že môže mať negatívne dopady. Pevné obalenie jútou môže spôsobiť zvýšenie teploty pod ňou, čo paradoxne zhoršuje prehriatie kmeňa a môže poškodiť kôru aj celý strom. Preto sa dnes odporúča používať priedušnejšie materiály, ktoré ochránia kmeň pred slnkom, aniž by dochádzalo k prehriatiu.